Atopický ekzém neovplyvňuje len kožu. Zasahuje aj psychiku

Pri atopickom ekzéme nejde len o začervenanie, suchosť alebo svrbenie. Pre mnohých ľudí znamená aj napätie, frustráciu, znížené sebavedomie a obavy, čo si pomyslí okolie. Dopady tohto ochorenia na duševnú pohodu sú menej viditeľné než samotné príznaky na koži, o to hlbšie však môžu zasahovať do každodenného života. V článku sa pozrieme na to, prečo má zmysel hovoriť nielen o pokožke, ale aj o tom, čo človek prežíva vnútri.

Prečo hovoriť o dopadoch ekzému na psychiku?

Hovoriť o psychických dopadoch atopického ekzému neznamená odvádzať pozornosť od liečby pokožky, naopak – pomáha vidieť celé ochorenie v širších súvislostiach. Keď sa emočná záťaž prehliada, môže mať človek pocit, že by mal „jednoducho vydržať“ alebo že jeho ťažkosti nie sú dosť vážne.

Odborné štúdie u ľudí s atopickou dermatitídou upozorňujú na vyšší výskyt úzkosti a depresívnych prejavov. Neznamená to, že sa tieto ťažkosti týkajú každého pacienta, ale ukazuje to, že duševná stránka ekzému nie je okrajová téma ani prehnaná reakcia.

Vzhľad ekzému neukazuje, aké náročné je ho zvládať

To, ako ekzém vyzerá, nemusí zodpovedať tomu, aké náročné je s ním fungovať. Niekedy je ložisko menšie alebo pre okolie sotva viditeľné, napriek tomu však intenzívne svrbí, páli alebo človeku opakovane pripomína, že koža vyžaduje pozornosť.

Neustály pocit nepohodlia môže byť psychicky náročný, aj keď navonok nepôsobí dramaticky. Zvlášť vyčerpávajúce býva aj to, že sa ekzém vracia na rovnaké miesta alebo sa objavuje vo chvíľach, keď človek potrebuje fungovať naplno.

Nepredvídateľnosť vedie k pocitu bezmocnosti a úzkostiam

Jedným z emočne najnáročnejších aspektov atopického ekzému je jeho nepredvídateľnosť. Prejavy sa môžu objaviť alebo zosilnieť aj vo chvíli, keď človek dôkladne dodržiava svoju rutinu – používa šetrné prípravky, vyhýba sa známym spúšťačom a snaží sa pokožke venovať maximum starostlivosti.

Ľahko potom vzniká dojem, že vlastné telo sa nedá ovplyvniť, a s ním aj tendencia hľadať chybu u seba. Práve tento pocit straty kontroly môže viesť k úzkosti, frustrácii alebo bezmocnosti.

Neustále svrbenie ako zdroj napätia a podráždenosti

Intenzívne svrbenie dokáže prerušiť takmer čokoľvek. Prácu, rozhovor, čítanie, oddych aj obyčajnú snahu na chvíľu vypnúť. Človek sa môže tváriť, že je všetko v poriadku, ale vnútri stále bojuje s nutkaním poškrabať sa, vydržať ešte niekoľko minút alebo nájsť polohu, v ktorej bude podráždenie znesiteľnejšie.

Opakované vytrhnutie z bežného rytmu býva vyčerpávajúce. Svrbenie nie je náročné len svojou intenzitou, ale aj tým, koľko pozornosti si počas dňa vyžaduje. Stáva sa tak rušivým pozadím, ktoré sa nedá úplne ignorovať.

Podráždenie často uberá na trpezlivosti

Keď sa podráždenie pokožky vracia znovu a znovu, telo zostáva v stave zvýšeného napätia. Reakcie tak môžu byť ostrejšie, trpezlivosť menšia a bežné podnety ťažšie znesiteľné. Nejde o precitlivenosť, ale o dôsledok dlhodobého nepohodlia, ktoré človeku uberá energiu a ktoré okolie často vôbec nevidí.

Nepokojné noci sa tiež premietajú do psychiky

Atopický ekzém často ako prvé naruší spánok. Problém ale nie je len v opakovanom budení alebo horšom zaspávaní. Telo si počas spánku nemôže skutočne oddýchnuť, ak ho neustále ruší svrbenie, napätie v koži alebo potreba zmeniť polohu.

Únava a znížená psychická odolnosť z nevyspatia sa navyše spoja s nepohodlím, ktoré ekzém prináša sám osebe. Človek tak do nového dňa nevstupuje vždy oddýchnutý, ale už vyčerpaný a s menšou kapacitou zvládať ďalšie podráždenie, stres alebo nečakané zmeny.

Stres často prejavy ešte zhoršuje

Stres nie je jedinou príčinou atopického ekzému a nebolo by presné tvrdiť, že človek si zhoršenie spôsobí psychikou. U mnohých ľudí sa však stres premieta do intenzity kožných reakcií, svrbenia aj rýchlosti, s akou sa pokožka upokojuje.

Vzťah medzi stresom a ekzémom pritom funguje obojsmerne: náročné obdobie môže prispieť k výraznejším prejavom na koži a tie zasa zvyšujú napätie, únavu a pocit neistoty.

Ako stres zvyšuje citlivosť pokožky?

Pri strese sa v tele zvyšuje hladina stresových hormónov, ktorá ovplyvňuje nervový aj imunitný systém. Pri atopickom ekzéme, kde je kožná bariéra už sama osebe oslabená, môže byť pokožka v takom období náchylnejšia na vysušenie, podráždenie a zápalovú reakciu.

Oslabená kožná bariéra prepúšťa viac vlhkosti von a zároveň môže uľahčiť prenikanie dráždivých látok z okolia. To môže viesť k väčšej suchosti, svrbeniu a podráždeniu. Stres teda nemusí byť príčinou ekzému, ale môže prispieť k tomu, že koža reaguje citlivejšie ako zvyčajne.

Keď sa človek necíti dobre vo vlastnej koži, trpí aj sebavedomie

Atopický ekzém môže ovplyvniť vzťah k vlastnému telu aj to, ako človek vníma sám seba. Niekedy sa môže objaviť hanba, inokedy smútok, frustrácia alebo nechuť vysvetľovať, čo sa s pokožkou deje. Koža je viditeľnou súčasťou identity a akákoľvek výraznejšia zmena na nej môže ovplyvniť to, ako sebavedome sa človek cíti medzi ostatnými.

Pri viditeľnom kožnom ochorení sa neistota často netýka len vzhľadu pokožky, ale aj toho, ako si jej prejavy vysvetľujú ostatní. Dotyčný môže vopred počítať s pohľadmi, otázkami alebo nevyžiadanými radami, a byť preto v bežných situáciách viac v strehu.

Puberta ako citlivé obdobie pre psychiku aj pokožku

U dospievajúcich býva atopický ekzém emočne náročnejší než v iných životných obdobiach. Puberta sama osebe prináša hormonálne zmeny, premenu vzhľadu, väčšiu citlivosť na hodnotenie okolia aj tlak spojený so školou, výkonom alebo začleňovaním do kolektívu. Ak sa k tomu pridá chronické kožné ochorenie, môže byť pre mladého človeka ešte ťažšie cítiť sa vo svojom tele isto.

Prejavy na koži môžu navyše prinášať aj praktické obmedzenia, ktoré zasahujú do bežného života teenagera – od športu až po školský režim. V tomto veku preto zohráva psychika mimoriadne dôležitú rolu a pri výraznejších ťažkostiach môže byť okrem dermatologickej liečby veľmi prínosná aj psychologická podpora.

Začarovaný kruh psychickej nepohody a kožných prejavov

Prepojením psychického rozpoloženia a kožných problémov sa dnes zaoberá psychodermatológia. Táto oblasť na pomedzí dermatológie, psychológie a psychiatrie sleduje, ako sa duševný stav môže premietať do kože a ako, naopak, kožné ochorenie ovplyvňuje vnútorný pokoj.

Pri atopickom ekzéme je tento pohľad dôležitý hlavne preto, že pomáha chápať psychickú nepohodu nie ako príčinu, za ktorú si človek môže sám, ale ako jeden z faktorov, ktorý môže zvyšovať celkovú záťaž ochorenia.

Ak atopický ekzém dlhodobo ovplyvňuje spánok, náladu, sebavedomie alebo pocit pohody, je správne hovoriť o tom s odborníkom rovnako otvorene ako o samotných prejavoch na koži.